Španielsko

Moje štúdium v Zaragoze





     Do Španielska som prvý krát zavítala v roku 2006, keď som bola pozrieť kamarátku Hrušku, ktorá tu bola na Erazme. Študovala v Zaragoze a spolu sme vtedy precestovali Barcelonu, strávili sme týždeň u nej v Zaragoze a urobili si výlet do Pyrenejí, kde sme vyšli na vrch Pico de Tempestades (hneď vedľa Pico Aneto- najvyššieho vrchu Pyrenejí) a prešli krásnu dolinku Vall de Remuňe. Noc sme strávili vo voľne prístupnej chatke Cabana del Quillón. Už vtedy, napriek tomu že inklinujem skôr k severu, ma táto krajina očarila. 

     A tak som sa rozhodla, že keďže sa chcem naučiť po Španielsky, pôjdem na chvíľu v šľapajách Hrušky a tak som si zariadila štúdijný pobyt v Zaragoze. Bola to vcelku jasná voľba, pretože oblasť Aragón, kde Zaragoza leží, je jediná oblasť v Španielsku, kde sa hovorí čistou Španielčinou a navyše je to len 2 hodiny autom do Pyrenejí.

     Keďže som skoro rovno z Islandu balila kufre do Španielska, nebolo nejak času oprášiť si moje úbohé vedomosti z tohto jazyka. Takže príchod bol pre mňa vcelku záhul, keďže Angličtina sa tu moc nenosí. Ale poďme pekne poporiadku...

Road trip to Spain



     Spolu s kamarátom Robom, s ktorým sme sa vtedy poznali asi 2 hodiny, kedy sme sa v Bratislave stretli na kafe, a dohodli si spoločnú cestu autom do Španielska, sme vyrazili z Čiech na výlet cez Európu. Zastavili sme sa na Bodensee v Nemecku, kde sme prespali u môjho známeno- kuchára z Nórska. Zastávka druhý deň bola Lyon, kde zas vybavil prespanie u kamaráta Robo. Nasledoval večer v kempe na pláži Francúzskej riviery v Séte. Druhý deň sme sa dokonca i okúpali v mori. Cestu do Španielska sme si vybrali cez Andoru. Musím povedať, že také strmé zákruty na hlavnej ceste do nejakého štátu som teda nečakala! Chudák Ferdo mal čo robiť i na 2! No a tak sme večer dorazili do Zaragozy, kde som nakoniec bývala presne v tom istom byte ako kamarátka Hruška akurát v inej izbe. Naše osadenstvo sme boli dokonca traja Slováci z našej univerzity a jedna Poľka. Takže z praktikovania Španielčiny pod našou strechou nemohlo byť ani reči, i keď sme si dali záväzok, že po mesiaci začneme rozprávať len po Španielsky...

Zaragoza

Basilica del Pilar
     Výhodou nášho bytu bolo, že sme bývali priamo v centre asi 100 m od hlavného námestia. Trošku nepríjemné pre mňa bolo, že som tým pádom musela Ferda parkovať na druhej strane rieky, takže som ho mala nielen od ruky, ale bolo to i dosť náročné na kontrolu. Ale jazdila som okolo na biku do školy, tak som sa vždy pristavila ho pozdraviť. Dominantou Zaragozy je Basilica del Pilar na hlavnom námestí. V centre je tiež veľa starých domov, krásnych malých uličiek s kaviarňami, trhmi a obchodíkmi. Určite sa oplatí tam pomotať. My sme vlasne bývali hneď oproti starému koslotlíku. Okno som mala asi 3 m od kostolného zvona. No pamätám si, že keď tam bývala Hruška, tak ešte zvonil. No vtedy sa triasli nie len okná ale aj všetok riad v poličkách poskakoval a praskali ušné bubienky. My sme mali to šťastie, že už našťastie toto každohodinové zvonenie medzičasom zrušili. 

Spomínaný zvon za mojím oknom
     Príjemná je isto prechádzka okolo rieky Rio Huerva. Tam som chodievala cez víkendy behávať. Na posedenie a relax tu tiež majú rôzne pekne upravené parčíky. Boli však na opačnej strane na ceste byt- univerzita a tak som si ich moc neužila. Skôr som chodila po centre. 

     Bývanie tu bolo príjemné, i keď mne moc Španielsky štýl života nevyhovuje. Túlať sa po mestách do skorého či až neskorého rána nie je vážne moja šálka kávy. Z času na čas mi to nevadí, ale tu je to snáď na každodennom poriadku. Ja som si teda vždy radšej privstala a zbalila sa na nejaký výlet do Pyrenejí. A ráno v obývačke som stretla mojich ešte stále oslavujúcich a popíjajúcich spolubývajúcich a kamarátov. 

     Nepríjemné skúsenosti som mala akurát s tým, že mi asi po mesiaci ukradli spred bytu nový bicykel, čo som dostala. Tak som si musela kúpiť novú šunku tentokrát. No a potom asi o týždeň mi odtiahli auto. Odvtedy som sa nemohla zbaviť pocitu strachu, čo nenájdem tentokrát.

Fiestas del Pilar


Obeta kvetov
Ohňostroj z terasy nášho bytu
     Hneď druhý mesiac po príchode do Zaragozy sme zažili asi najväčšie Španielske oslavy- Fiestas del Pilar. Zídu sa tu tisíce ľudí z celého katolíckeho poväčšine Španielsky hovoriaceho sveta a celým mestom sa tiahnu davy ľudí až k Bazilike del Pilar. Koľkokrát som mala problém sa dostať vôbec do bytu, keďže sme bývali priamo v centre. Jeden deň mali napríklad obety kvetov. Pred bazilikou bola postavená obrovská konštrukcia na vrchu so soškou Pilar a davy prichádzali celým mestom, aby doniesli kvetové dary a umiestnili ich pod sošku. Tá konštrukcia bola preplnená kvetmi! Ďalší deň bola zas obeta jedla a tak tam putovali zvieratá, mäsové výrobky, syry a torty (som zvedavá kde to všetko skončilo). V každom prípade na našej terase (na 5 poschodi, uzke točite schody bez vyťahu) skončila po fiestach oceľova policajna zabrana. A musím povedať na na tieto fiesty som prispela i ja pokutou za odťah auta 130Eur! (dosť palba pre študenta!)

Pyreneje


     Výletov do Pyrenejí som podnikla niekoľko. Väčšinou bola moja parťáčka kamarátka Kasia. Tá bola asi najlepší spoločník na tieto cesty. Zoznámila ma s Palomou, ktorá nám mnohokrát pomohla a poskytla nám útočisko v mestečku pod Pyrenejami- Jaca. Prešli sme hlavne lokality Posets Maladeta, Ordesa a Benasque. Všade sú malé chatky na voľné prenocovanie, mnohé vybavené pecou. Sú vyznačené i v mapách.

Punta del Pacino - Faja de Pelay - Jaca - Riglos


Faja de Pelay
     A konečna asi po mesačnej aklimatizácii v Španielsku sme sa s Kasiou vybrali na 3 dni do Pyrenejí. Prvý deň sme si dali prechádzku na kopec Punta del Pacino (1970mnm). Odtiaľ boli krásne výhľady do okolitých údolí. Fakt krásne jesenné farby. Spomínané útočisko sme mali u Palomy v Jace. Druhý deň sme sa vybrali na dlhší výlet a to do mestečka Torla v národnom parku Ordesa y Monte Perdido. A z údolia Valle de Ordesa, ktorá vedie až k chate pod Monte Perdido sme sa vybrali na prechod cesty Faja de Pelay. Začína to slušným stupákom asi 1000 m prevýšenie a potom sa cez terasy bočnej steny údolia prechádza až na jeho záver. Na ceste boli výhľady, aké som ešte nikde inde predtým nevidela. Fakt úžasná túra, doporučujem. Dalo by sa tu túlať i po mnohých iných alternatívnych cestách, na to som však nemala až toľko času, i napriek tomu že som v Španielsku strávila pol roka. Naspäť sme sa vrátili dolinou. Potom nás Paloma previedla po Jace a doporučila nám cestu cez pohorie Predpyreneje cez lezeckú oblasť Riglos.


Benasque a Hospice de France



     Ďalší víkend sa ku mne pridali na výlet dva kamarátky zo školy, tiež z Erazmu. Tentokrát sme vzali stan a cieľ bol oblasť Benasque. Počasie tentokrát nevyšlo, ale za to jesennými farbami to len tak hralo. Z Benasque sme sa vybrali údolím do La Besurta, odtiaľ sme vyšli na chatu Refugio de la Renclusa odkiaľ sa začínajú treky na vrchy Pico de la Maladete, Pico de Corones a Pico de Aneto. Ešte musím spomenúť, že keď sme prechádzali autom cez údolie na parkovisko, zahatali nám cestu kone. Najprv sme z toho mali zábavu, ale keď si jeden zmyslel, že Ferdo je asi velká kopa trávy a navyše teplej tak mu začal olizovať kapotu! No ked som videla tie zuby na kapote, skoro mi oči vypadli! Nepomáhalo ani trúbenie. No baby z toho mali ohromnú šou, mne do smiechu teda už moc nebolo, keď začal kôň ešte i búchať kopytom do kapoty! To som už vyletela z auta nasrdená a jednu mu tresla. Nejak sa mi ho podarilo odstrčiť nabok a napol cez lúku sme rýchlo prefrndžali až na parkovisko. Cestou späť v údolí sme sa zastavili v otvorenej chatke Cabana de Pllan d'Estaň. My sme však mali od Jesusa povolenie na kempovanie v ich Skautskom kempe neďaleko. Tak sme mali namierené tam. Druhý deň ráno nás prekvapila námraza. Tak sme zvažovali kam vyraziť. A tak sme sa nakoniec rozhodli, že si pozrieme Pyreneje z Francúzskej strany. Odviezli sme sa teda do Hospice de France a odtiaľ kľukatou cestou na chatku Refuge de Benasque. Sprievodca hovoril 3 hodiny. Som si vravela, ten chodním musíme dať za hodku- hodku a pol. Sprievodca mal pravdu! Pôvodne som sa pohrávala s myšlienkou prejsť až do sedla Benasque, ale už bol čas na návrat.



Pico de Garmo Negro, Pic Peyreget


     A opäť výlet do Pyrenejí s Kasiou. Tentokrát sme trochu pritvrdili a rozhodli sa zdolať trojtisícovku. Začiatok výletu bol teda v Baňos de Panticosa a cieľ cesty Pico de Garmo Negro (3066mnm). Deň vyšiel, síl bolo tiež dosť a tak sa nám to podarilo. I keď drobné problémy s výškovým rozdielom boli. Cestou späť sme trošku blúdili, našťastie ma moji strážni anjeli doviedli na správnu cestu, lebo Kasia už mlela z posledného. Ešteže nás opäť prichýlila Paloma. Druhý deň sme sa ešte vybrali na Francúzsku stranu. Z parkoviska Cabane de l'Araille sme sa prešli okolo fotogenického kopca Pic du Midi du Ossau a vyšli na kopec vedľa neho Pic Peyreget (2487mnm) Krásny víkend i výlet!

 

Sneh v Pyrenejach

 

     Zima prišla trcohu skoro ale i napriek tomu sme sa ešte pred výletom do Maroka vybrali do Pyreneji. Spali sme opäť v skautskom kempe, no ráno bola neskutočná zima. Vybrali sme sa na jednoduchú túru, cieľ nám však zmenil sneh! Podľa sprievodcu sme sa z dedinky Aneto vybrali cestou k jazeru Estany de Llauset. Asi v trištvrte cesty sme však museli zaparkovať, lebo v tom snehu by hrozilo zapadnutie (a ešte na letných gumách!). Nakoniec sme namiesto túry okolo jazier len prešľapali cestu na parkovisko, odkiaľ sme mali vyrážať. Potom sme sa ešte zastavili v Benasque a prešli sa od Hospital de Benasque k refugiu, kde mi už raz Ferda ohrýzol kôň. Cesta bola skôr na bežky teda. a tak bol mojím výletom do Pyrenejí na čas odzvonilo.

     Ešte cestou späť domov sme sa zastavili v lyžiarských strediskách Formigal a Candanchú. Vo Formigale som sa chcela komerčne polyžovať v obrovskom stredisku, ktoré spája asi štyri doliny a je tam cez 100 km zjazdoviek. Vďaka počasiu a neustálemu sneženiu bol však vyhlásený 5 lavínový stupeň a tak ťahali asi 4 vleky! Takže sa nič závratného pre mňa nedialo. Druhý deň sme sa rozhodli skúsiť stredisko Candanchú, tentokrát sme si to vyšľapali na pásoch na najvyššiu stanicu a chatu. Tu som ľutovala, že sme si nezaplatili radšej lyžovačku v tomto stredisku. Úžasné free ridové zóny! No ale čo už.

Španielske mestá, mestečká a miesta


     Keďže výletom do Pyrenejí vďaka snehu odzvonilo, bolo treba nájsť iné miesta na potulky. A tak som presedlala na hľadanie rôznych zaujímavých miest po okolí na výlety, či víkendy.

Segovia - Avila - Salamanca - Toledo

 

     A tak sme sa vybrali na road trip po Španielských mestách. V Segovii sme si prešli staré centrum, hrad Alcazar a tuším najväčší aquadukt (alebo prvý?). No v každom prípade viem, že v niečom prvenstvo má, len si už nepamätám v čom. Avila ma uchvátila asi najviac. Krásne hradby obkolesujúce mesto a ešte krajšie to bolo večer nasvietené. V Salamance sme mali vybavené ubytovanie u Katky a tak nás ešte na večer previedla nočným mestom. S pánskou časťou posádky ešte potom vyrazili na noc do ulíc. Ja som po celom dni za volantom bola celkom grogy. Ešte dobre, lebo keď som videla ráo, ako sa v noci zriadili, tak mi ich bolo i vcelku ľúto. A to nás ešte Katka povodila po meste. S tým hlavybôľom som im to teda moc nezávidela. A ja som ešte na spiatočnej ceste trvala na tom, že chcem vidieť Toledo. Tiež krásne historické mestečko.

 

Monasterio de Piedra

 

     Kdesi som našla fotky nejakého parku a tak som začala pátrať, čo to je, kde to je... No a keď prišla kamoška Peťa, s ktorou sme sa zoznámili v Maroku a žila v Madride, na návštevu, rozhodla som sa že si urobíme krátky výlet spolu i s Kasiou a Paulínou (mojou spolubývajúcou). Prešli sme teda kláštor, kde prvý krát v Európe varili čokoládu. A to sme ešte nevedeli že nás čaká asi najkrajší park aký som kedy videla. Záhradou tečie upravená riečka, cez rôzne kaskády a vodopády. Krásne drevené ploty len dodávajú idilickú atmosféru. Cesta vedie rôznymi chodníčkami a krásnymi zákutiami až nás doviedla do tunela, ktorým sme sa dostali až do jaskyne za najvyšší vodopád. Potom viedli stenou vodopádu točité schody s otvormi na výhľad na vodopád. Okružná cesta má asi len 3 km, ale človek sa tam kľudne zabudne i 3-4 hodiny! Toto bolo jedno z najkrajších miest aké som zatial na zemi našla.

Lloarre - Monasterio San Juan de la Pena - Montserrat


     A nasledovali zas potulky smer sever. Chcela som konečne vidieť Castillo Lloarre. Celkovo ma vždy staré hrady a zrúcaniny priťahovali. Rada si preliezam staré chodby a objavujem rôzne zákutia. Na ceste na Monasterio San Juan de la Pena sme sa zastavili ešte na Riglose na krátku zastávku. Samotné Monasterio bolo už vtedy zavreté a tak sme si ho prešli len zvonky. Je to kláštor vybudovaný pod skalnou stenou a vytvára zaujímavú scenériu. Bola som ho potom ešte raz pozrieť cestou domov.


     Ešte pred cestou do Španielska som hodne počula o oblasti Montserrat. Lezecká oblasť, týčiace sa skaly nad kostolmi a chrámami. Tak sme sa vybrali ešte sem. Nanešťastie počasie nám moc neprialo, a nemala som so sebou partiu, ktorá by zrovna túžila po turistike a prechádzakch pomedzi skaly. Ale aspoň si môžem povedať, že som tam bola.

Barcelona


     Cestou na Vianoce domov som letela z Barcelony a tak som sa rozhodla si to tam ešte raz pochodiť. Spoločnosť a sprievodcu mi robil dlhoročný kamarát Santiago, ktorý býva práve v Barcelone. Bolo to veľmi príjemné byť v španielskej rodine. Sú veľmi srdeční a pohostinní. Navyše tu človek vidí aké majú Španieli silné puto medzi rodinnými príslušníkmi a súrodencami. Jednoducho "mi familia!" 

    Prešli sme tam Parque Guell, ktorý je asi jedným z najznámejších v Barcelone a vyzerá ako z rozprávky o perníkovej chalúpke. Samozrejme nemohla som vynechať stále rozostavanú Sagradu Familiu, avšak dnu som sa nehrnula, keď som videla tie rady a tlačenicu na lístky. Prešla som si peši celú cestu až k moru ešte cez nejaké parky. A samozrejme i známu ulicu Las Ramblas. Bolo príjemne teplo, skoro na opalovanie (pred Vianocami) a to ma čakal druhý deň skok do krutej zimy doma.

Madrid


     V Madride sme strávili len jeden večer po návrate z Maroka. Toto mesto vo mne nezanechalo dobrý pocit. Možno to bolo tým návratom z Afriky, ale v každom prípade čo si z toho pamätám bola prechádzka, kde na každom rohu stála nejaká ku**a. Možno dám niekedy Madridu ešte šancu...

.....


     V Španielsku je veľa krásnych miest. Veľmi rada sa tam vrátim, prejsť si ešte nejaké túry v Pyrenejach, či pozrieť si staré centrá miest. Tie fakt stoja za to. Tam na Vás duch histórie dých snáď na každom rohu! Tiež som plánovala cestu okolo Španielska a chcela by som sa pozrieť i na juh. Takže možností na vymýšľanie výletov tu je nespočetne veľa. Určite zas objavím nové zaujímavé miesta a zákutia.

Kompletné fotogalérie


Spanielsko
Road trip in Europe
E- Zaragoza
E- Fiestas del Pilar
E- Faja de Pelay
Benasque & Hospice de France
Pico de Garmo Negro& Pic Peyreget
E- White Pyrenees
Ciudades de Espana
E-Monasterio de Piedra
Mis viajes en Espana
Barcelona


Mapa Španielska



View Španielsko in a larger map

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára