Cestou Necestou

  ( ...alebo po 9. rokoch opäť do sveta! ) Krásna, pestrá púštna krajina , nespočetné množstvo miest a zákutí na videnie a cestovanie. Stačí si otvoriť srdce a dušu a nasať plnými dúškami, čo sa vám ponúka. Vyberie si naozaj každá poznaniachtivá dušička.  Príjemní ľudia vás všade vítaju s úsmevom a slovami: WELCOME TO JORDAN! Moja cesta do Jordánska nebola ako všetky predchádzajúce, vybraná a naplánovaná mnou. Bola som pozvaná kamarátkou Katkou, s ktorou už mali ísť jej 2 kamaráti a všetko už mala premyslené a naštudované. Po toľkých rokoch doma, som veru už skostrbatela na podobné výlety, ale našťastie som našla v sebe dosť odvahy povedať ÁNO.  CESTA DO SVETA Let z Viedne do Ammánu trval 4 hodiny. Večer sme chvíľu strávili na letisku, vybaviť všetky náležitosti. Mali sme kúpené Jordan pasy , čo nám ušetrilo čas na letisku (aj peniaze, keďže sme v tom mali už vstupy do Petry, Jerashu a ostatných kultúrno-historických pamiatok). Zmenili sme si peniaze v banke na letisku ...

Splnenie ďalšieho dávneho sna ma tentokrát zaviedlo do Stredomoria na Sicíliu. Horúca južanská krv a temperament, krásna príroda, sopky a miešanie kultúr. Toto všetko a ešte mnoho viac sa dá vidieť a zažiť na juhu Európy... I keď cesta i cieľ sa riadili stále heslom "dobrodružné", tentokrát naša zostava požadovala zvolnenie tempa. Hlavne piaty, najmenší, ešte "nevyklubaný" člen posádky. A tak sme zvolili pohodlie a výhody auta a zázemia vo forme vopred dohodnutého ubytovania na Sicílii a počas celej cesty. Cestou tam sme naplánovali jednodňovú zastávku na oddych v Neapole. Tu sme si vybehli vrámci natiahnutia končatín na Vezuv a druhý deň navštívili Herculaneum- malé Pompeje. Vzhľadom na ďalekú cestu sme však rýchlo pokračovali ďalej na juh. Kvôli pohodliu sme si zvolili stále miesto- chatky v kempe pri Acireale, kde sme mali prístup k vode výťahom (!) v skalnej stene vysokého útesu.  Z tohto miesta sme prešli východné pobrežie Sicílie a po niekoľk...

Fidel, rum, tabak, veterány, salsa, Karibik... Toto sa vynorí v hlave, keď sa povie Kuba. Krajina s atraktívnou a zaujímavou polohou a ešte zaujímavejšou krátkou históriou. Krajina, ktorá sa v tejto dobe mení tak neskutočne rýchlo, že tieto zmeny pripadajú rýchle i obyvateľom "vyspelých" krajín. Krajina, ktorá si pri tejto rýchlosti zmien však zatial dokázala zachovať pohodu v živote ľudí a svoju nezávislosť. Sama som zvedavá dokedy...

Je to už pár rokov, čo som prvý krát čítala o prvom výstupe na Everest, o živote Sherpov v Nepále v oblasti Národného parku Sagarmatha. Medzitým už i mnoho mojich kamarátov zavítalo do krajiny, ktorá sa volá i Strechou sveta. Veľakrát som už zvažovala ísť do týchto končín, až som si tohto roku povedala, že kedy už, ak nie teraz! A tak po prvotných peripetiách s letenkami sme 16.4. tohto roku vyrazili k splneniu ďalšieho sna. Pre mňa i prvý krát do Ázie, ale hlavne do krajiny, kde človek žije úplne iným životom ako ten náš uponáhľaný svet. Za smer nášho výletu sme si zvolili Čomolungmu, bohyňu matku Zeme, ako domáci po stáročia nazývajú Everest.