Cestou Necestou

  ( ...alebo po 9. rokoch opäť do sveta! ) Krásna, pestrá púštna krajina , nespočetné množstvo miest a zákutí na videnie a cestovanie. Stačí si otvoriť srdce a dušu a nasať plnými dúškami, čo sa vám ponúka. Vyberie si naozaj každá poznaniachtivá dušička.  Príjemní ľudia vás všade vítaju s úsmevom a slovami: WELCOME TO JORDAN! Moja cesta do Jordánska nebola ako všetky predchádzajúce, vybraná a naplánovaná mnou. Bola som pozvaná kamarátkou Katkou, s ktorou už mali ísť jej 2 kamaráti a všetko už mala premyslené a naštudované. Po toľkých rokoch doma, som veru už skostrbatela na podobné výlety, ale našťastie som našla v sebe dosť odvahy povedať ÁNO.  CESTA DO SVETA Let z Viedne do Ammánu trval 4 hodiny. Večer sme chvíľu strávili na letisku, vybaviť všetky náležitosti. Mali sme kúpené Jordan pasy , čo nám ušetrilo čas na letisku (aj peniaze, keďže sme v tom mali už vstupy do Petry, Jerashu a ostatných kultúrno-historických pamiatok). Zmenili sme si peniaze v banke na letisku ...

Splnenie ďalšieho dávneho sna ma tentokrát zaviedlo do Stredomoria na Sicíliu. Horúca južanská krv a temperament, krásna príroda, sopky a miešanie kultúr. Toto všetko a ešte mnoho viac sa dá vidieť a zažiť na juhu Európy... I keď cesta i cieľ sa riadili stále heslom "dobrodružné", tentokrát naša zostava požadovala zvolnenie tempa. Hlavne piaty, najmenší, ešte "nevyklubaný" člen posádky. A tak sme zvolili pohodlie a výhody auta a zázemia vo forme vopred dohodnutého ubytovania na Sicílii a počas celej cesty. Cestou tam sme naplánovali jednodňovú zastávku na oddych v Neapole. Tu sme si vybehli vrámci natiahnutia končatín na Vezuv a druhý deň navštívili Herculaneum- malé Pompeje. Vzhľadom na ďalekú cestu sme však rýchlo pokračovali ďalej na juh. Kvôli pohodliu sme si zvolili stále miesto- chatky v kempe pri Acireale, kde sme mali prístup k vode výťahom (!) v skalnej stene vysokého útesu.  Z tohto miesta sme prešli východné pobrežie Sicílie a po niekoľk...

Fidel, rum, tabak, veterány, salsa, Karibik... Toto sa vynorí v hlave, keď sa povie Kuba. Krajina s atraktívnou a zaujímavou polohou a ešte zaujímavejšou krátkou históriou. Krajina, ktorá sa v tejto dobe mení tak neskutočne rýchlo, že tieto zmeny pripadajú rýchle i obyvateľom "vyspelých" krajín. Krajina, ktorá si pri tejto rýchlosti zmien však zatial dokázala zachovať pohodu v živote ľudí a svoju nezávislosť. Sama som zvedavá dokedy...

       Pri písaní rôznych cestopisov do tohto blogu som si uvedomila, že síce som strávila dokopy vyše pol roka života v Nórsku, ale poriadne som ho ešte nevidela. Je pravda, že Nórsko je obrovské a má toľko krásnych miest, že ešte stále nemôžem povedať, že by som videla všetko, ale aj tak som získala pocit, že musím niečo dohnať. Navyše na mojej mape cieľov viselo niekoľko miest a štítov, ktoré som v tejto krajine chcela ešte v tomto živote vidieť a zdolať. (áno, píšem v minulom čase, lebo práve teraz, keď sa k tomu vraciam môžem už pyšne len konštatovať: splnené a zdolané :-) Ale poďme pekne po poriadku...

Keď sa mi počas pol roka v Španielsku podarilo odskočiť na krátky výlet do Maroka, nevedela som ešte, čo všetko môžem od tohto zážitku očakávať. Pri nástupe do lietadla som mala ešte zmiešané pocity z toho čo ma čaká. Ako si zvyknem v novej civilizácii, či ten výlet bude bezpečný, ako to vlasne v tej Afrike vyzerá. Všetky obavy boli tak trochu zbytočné, lebo Maroko je predsa len už trochu "poeurópštené". I napriek tomu však človek odchádzal s pocitom, že zažil niečo nové, čo pôsobilo ako balzám na dušu. Je to predsa len iný štýl života, hodinky sa tu nenosia, nik nerieši starosti aké máme my. Riešia sa tu len základné otázky prežitia a fungovania. Viac informácií »