Azory

Sao Miguel - ostrov sopečných lagún a kvetov

 


     Dlhú dobu po zaradení sa do pracovného procesu ma zas chytili túlavé topánky. A tak som začala pátrať. Po pár dňoch som našla perfektný cieľ výletu: Azorské ostrovy, ostrov Sao Miguel. A bol tu i nový cieľ: prejsť si ostrov stopom. A plánovanie sa mohlo začať.

     Okrem cesty som rozdelila ostrov na tri lokality, kde by som sa chcela zdržať: západnú so známou Lagoa Azul a Lagoa Verde, Východnú s najvyšším vrchom na Sao Miguel Pico da Vara (1105 mnm) a kúpeľnou oblasťou Furnas a strednú s Lagoa do Fogo a mestami.

     Každá z týchto lagún je bývalý sopčný kráter a aj tento ostrov vznikol presne troma sopečnými erupciami v lokalitách, ktoré som spomínala. Ostrov má tvar banánu a je cca 100 km dlhý (V-Z) a 10-15 km široký (S-J).

     Podnebie je tu atlantické, takže často prší, ale môže sa Vám stať, že budete niekde na slnečnej pláži a nad Vami v horách sa budú čerti ženiť. Skrátka i tu je treba počítať s každodenným dažďom.

     Stanovanie je tu povolené všade. Teda presnejšie povedané núdzové prespanie. Ak však nájdete ohradené miesto, je potrebné sa opýtať okolitých farmárov. Oficiálne kempy sú len dva a to vo Furnasi (otvorený asi celoročne) a v Nordeste (ten bol ale zavretý takže neviem informácie). Ďalšie povolené kempy sú bezplatné v Sete Cidades a v okolí Sao Brás (potrebné si stav a presnú lokalitu preveriť v informačnom centre v Ponta Delgade- neboli sme tam). Tu je len vonkajšia sprcha a toalety.

     Príjemné su tzv picnic places, ktoré nájdete okolo celého ostrova. Upravené miesta na oddych a grilovanie majú vybudované grily, je tam potiahnutá voda, toalety, koše a dokonca väčšinou sú na miestach s krásnym výhľadom.

Príprava tradičného jedla vo Furnasi
Steak on the stone
     A keď hovoríme o pikniku, musím spomenúť i jedlo. Na rybách a mäse si určite pochutnáte! Vyskúšali sme niekoľko druhov rýb a ani raz sme sa nesekli. Dokonca i žraloka! Chutí ako jemnejšia kuracina. Milovníci mäsa si prídu tiež na svoje. Lepšie steaky ako z čerstvého azorského mäsa som ešte nejedla! Doporučím v Ponta Delgade reštauráciu Cais 20 a ich vychýrený steak on the stone. Skúsili sme i miestnu špecialitu vo Furnasi- jedlo varene v zemi. To jediné na nás moc nezapôsobilo, ale aspoň sme skúsili i miestnu špecialitu. Ja som sa ešte nešla dojesť ich čerstvého kravského a kozieho syra. Podávajú to tradične v reštauráciách ako predjedlo, ale keď som to našla v obchodoch (v chladiacich boxoch v plastovej formičke) jedla som to od ráno do noci i s ich výborným chlebom. Doporučím tiež azorské vínko. (chutilo moc i napriek tomu, že v tej dobe víno vôbec nepatrilo do mojej karty nápojov). Skrátka chválospevmi na jedlo by som mohla pokračovať ešte hodne dlho, ale myslím že stačí keď poviem, že všetko je čerstvé a pestované a chované lokálnymi farmármi a preto to tak skvelo chutí. Mali by sme si z nich brať príklad.

Lagoa Azul a Lagoa Verde

 

Pota Ferraria
     Po vcelku náročnej ceste, kedy sme strávili noc na letisku v Lisabone a rano si narychlo prebehli jeho centrum sme sa konečne ocitli v hlavnom meste Sao Miquel, Ponta Delgade. Tu bol cieľ jasný: zistiť chýbajúce informácie, dokúpiť mapy, jedlo a plyn na varenie a niekde sa dobre najesť. A potom čo najrýchlejšie šup niekam do prírody, kde by si človek konečne poriadne oddýchol a pospal. Pre rýchly transport a značnú únavu sme na začiatok zvolili vyvezenie sa von z mesta autobusom s cieľovou zastávkou Ginetes. Odtiaľ nás čakalo pár km peši na miesto Ponta Ferraria. Toto miesto je zaujímavé tým, že okrem ostrých sopečných čiernych útesov do mora ústi termálny prameň a tak sme si vychutnali miestnu raritu: termálne more. Tu sme sa rozhodli i zložiť na noc. Našli sme krásne piknikové miesto na útese s výhľadom nad celý oceán a majákom neďaleko. Vážne rozprávkové miesto, až na to, že ten maják sme nedomysleli a celú noc nám v pravidelných intervaloch presvecoval stan. V tej únave nám to našťastie nevadilo a tak sa človek aspon pre budúcnosť poučil.

Lagoa Azul a Verde
Aquadukt
     Ďalší deň ráno nás čakal presun priamo do Sete Cidades. Plán bol kus sa prejsť a poobzerať miestnu prírodu a kraj. Krásny výhľad bol na okolitú farmársku krajinu a tiež z Ponta do Escavado. Odtiaľ sme už chceli chytiť stopa, avšak na začiatok nám šťastie neprialo a tak sme si s ťažkými báglami vydupali 7km a 500 m prevýšenie! Však treba nohy trochu potrénovať po dvoch dňoch v lietadlách a na letisku. V Sete Cidades sme hneď založili základný tábor. Pri jeho stavaní nám však robil značnú prekážku vietor, ktorý sa besnel vďaka nejakej atlantickej víchrici a v kráteri (v ktorom oba jazerá i mesto ležia) sa točil snáď 3x rýchlejšie. Tešila som sa na okolité hory, nakoniec z toho bola prechádzka v hmle, zime a vetre s omrznutými prstami! (ešteže som vďaka Martinovej rade vyložila pred cestou z batohu rukavice- že načo, veď tam bude teplo...) Inak výhľady na okolie a Lagoa Verde a Lagoa Azul boli i napriek počasiu úžasné. V hmle v horách sme ešte videli i ďalšie lagúný a starý aquadukt.

Severné pobrežie a Furnas

 



Achada
Mosteiros
     Ďalší deň sme mali pred sebou dlhšiu cestu. Cieľ bol prestopovať celé severné pobrežie (cez 100 km) až do Nordeste. Tentokrát o stopy nebola núdza. Viezli sme sa či v autách, či na korbách farmárskych áut. Dokonca v dodávke, kde vzadu mali teliatka či na korbe vedľa mliekarénskej cisterny. V jednom meste si dokonca šofér stopol nás! Bol veľmi priateľský, predstavil sa ako Shark a že je scuba diver a záchranár. No najskloňovanejšia fráza bola " believe me", tak fakt neviem čo z toho všetkého bola pravda. V každom prípade nás pozval k sebe na obed, predstavil nám celú svoju rodinu a ukázal dom, dvor, i všetky zvieratá. Pohostili nás domácou pizzou, lokálnym likérom a tak som i ja vytiahla moju špecialitu v ploskačke- môj domáci horec. Nakoniec nás Shark odviezol až za Ribeira Grande a dokonca nás vzal na výlet do Caldeiras- čo sú nejaké malé miestne kúpele. Úspešne sme dorazili prestopovali celú trasu a deň plný zážitkov fakt vyšiel na jedničku(*). Jediné nemilé prekvapenie nás čakalo v kempe, ktorý bol zavretý. Tak sme museli okrem rýchleho hľadania alternatívneho miesta na spanie (ktoré sme našli veľmi rýchlo pri malej riečke neďaleko kempu) zmeniť i plán na nasledujúce dva dni. Na tejto trase doporučím Mosteiros- krásne pláže, zaujímavé mestečko. Potom sme sa okrem už spomínaného Caldeiras na dlhšie zastavili až v Lomba de Sao Pedro, čo je pekné piknikové miesto s výhľadmi a najviac uchvátená som bola z miesta Achada, čo mi prišlo ako domov pre outdoorovú barbie! 

     Druhý deň sme opäť balili a prešli Nordeste k Ponta do Arnel (maják a malá rybýrska osada pod útesom). Odtiaľ sme chytili stop na Ponta da Madrugada, čo je ďalšie výhľadové miesto na piknik na horskom útese. Po zastávke v Aqua Retorta, kde som márne hľadala zrúcaniny starého mlynu sme sa presunuli na začiatok treku cez Faial da Terra. Je to asi 5 km trek cez miestnu krajinu. Majú tam nejaké japonské smreky a celkovo to tam pôsobí hodne tropicky. Pekná túra s dvoma krásnymi vodopádmi až na to, že mi na záver odišlo koleno. Nakoniec sme sa cez Povoacao presunuli do ďalšieho základového tábora vo Furnasi (ktorý mal pôvodne byť až tretí, ale vďaka zavretému kempu v Nordeste sa stal druhý a na dlhšie než som pôvodne plánovala). Tak sme mali aspoň viac času si vychutnať miestne termálne kúpele.

Výhľad na Lagoa das Furnas z Pico do Ferro
     Nasledujúce tri dni sme sa pohybovali v tejto lokalite. Najprv vďaka kolenu i trochu únave len ľahký trek na Pico do Ferro, kde sme zas išli cez japonský les a potom prechádzka okolo Lagoa das Furnas. Po tomto výlete som však nasadila brufeny 600 a flasu vina povinne.Vo Furnasi je krásna záhrada Parque Terra Nostra, tiež sú tam bublajúce lávové kotle a syčiace trhliny.

Túra cez útesy
Ribeira Quenta
     Druhy deň nasadená medicína začala zaberať a tak sme trochu pritvrdili a vybrali sa do tradičnej rybárskej osady Ribeira Quente. Odtiaľ túra cca 10 km stenami pobrežia až do Ponta Garca. Je to inak značená túra, len na niektorých otvorených miestach nad morom mi prišla cesta značne zosunutá a riskantná. Nakoniec sa nám to však podarilo prejsť (i s trochou strachu v pätách). Dokonca i cez pláže, kde píšu, že treba dať pozor na vlny a keď je rozbúrené more tadiaľ neprechádzať. Našťastie toto bol prvý fakt krásny ukážkový deň a po posledných veterných dňoch sa more už trochu ukludnilo a tak sme pláže len s malými ošplechnutiami prešli. Nakoniec cesty sme našli tabuľu že trasa je z dôvodu zosuvu cesty uzavretá (no na konci mi to bola cenná informácia!).

Pohľad na Pico da Vara z horskej cesty
     Posledný deň v tejto oblasti sme sa nakoniec predsa len vybrali na najvyšší vrch Pico da Vara. Najprv sme mysleli, že sa tam dostaneme z horskej cesty. Tam však žiaden chodník neviedol. Našťastie miestny farmár, čo nás vzal nás potom ochotne zaviezol ešte na druhé nástupové miesto, odkiaľ viedla značená cesta- Monte Simplício. Najprv sa stúpalo cez lúky a lesy, potom cez strmšie úbočia. Keď sme sa dostali na vrch, zistili sme, že je to akási pláň vedúca stredom ostrova. Čakala nás ešte cesta cez bažiny a potom už len jednoduchý chodník až k vrcholu. Počasie sa už stihlo zas pokaziť, ale som rada, že sme to zvládli. Návrat bol cez hrebeň a pláne, cez Pico do Santo do Cavalo a stop až do Furnasu.

Lagoa do Fogo a Ponta Delgada

 
Lagoa do Fogo
Caldeira Velha
     A opäť sme sa balili a dali na cesty. Čas sa krátil a my sme mali pred sebou ešte stále pár cieľov. Vila Franca do Campo nás vcelku sklamala. Možno to ale bolo tým, že sme už všetkými tými zážitkami boli zhýčkaní. Ako sa však hovorí, zlatý klinec na záver a tak to i na tento náš záver vyšlo. Lagoa do Fogo. Na obe strany vidno more a uprostred v kráteri krásna lagúna. Aj som ľutovala, že som už po tých všetkých výletoch nemala sily si ju aspoň dookola prejsť (teda koľko sa dá). I napriek tomu som sa nešla dofotiť. Na severnej strane je Caldeira Velha, a teda ďalšie termálne kúpalisko. Tentokrát prírodná kaďa pod termálnym vodopádom. No na tento deň tých úžasných miest bolo až až (i napriek tomu, že boli len dve!). Predposlednú noc sme strávili na príjemnom piknikovom mieste medzi Agua de Pau a Ribeira Cha (nad Ribeirou Cha). Bolo tam sice zákaz kempovania, ale tak za stromček sa dá schovať :-)

Prístav v Ponta Delgada
     A bol tu posledný deň. V mestečku Lagoa som si kúpila miestnu keramiku a už len cesta do hlavného mesta. Poslednú noc sme strávili v hosteli v Ponta Delgade a tak sme sa ešte navečer vybrali do mesta na nákupy a večeru do vyhlásenej reštaurácie Cais 20 na steak on the stone.

.....


     No musím povedať, že tento výlet splnil všetko, čo som od neho očakávala. Oddych, rýchle vyčistenie hlavy, krásna a zaujímavá krajina a príroda, milí ľudia, výborné jedlo a v neposlednom rade musím sebakriticky povedať, že som to naplánovala tak, že všetko čo som chcela vidieť vyšlo! I časový harmonogram a presuny (teda len nebyť toho zavretého kempu).

     Azory sú destinácia, kde sa chcem v budúcnu ešte isto vrátiť, ale aspoň na mesiac a prejsť si i ostatné ostrovy.

Kompletná fotogaléria


Acores

Mapa Sao Miguel




View Azory- Sao Miguel in a larger map

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Okolo Liptovskej Mary

Jordánsko

Na Babky!