Island

Zem ohňa a ľadu

 



     Spomínam si, ako som ako malá žiačka na základnej škole počúvala od učiteľky s úžasom o Islande. O termálnych prameňoch, sopkách. Vtedy som to prvý krát túžila som to zažiť, vidieť. Ale v tom čase mi to prišlo však ako nemožný cieľ. Mala som sen, o ktorom som vtedy ešte netušila, že sa raz môže splniť. A aj sa splnil!

     No a keď som vyrástla a začala cestovať, rozhodla som sa , že strávim celé leto na Islande. A keďže som ako študentka vtedy potrebovala peniaze na zahraničné štúdium v Španielsku, spojila som príjemné s užitočným a tak sa mi podarilo dohodnúť letnú brigádu na hoteli Dyrholaey, na juhu Islandu. A leto s veľkým plnením snov sa mohlo začať!

Južné pláže



     Znie to trochu tropicky, ale nenechajte sa zmýliť. Stále sme na chladnom severe. Cesta na hotel sa stala vďaka mojej chybe pri vybere dopravného prostriedku hneď prvým veľkým zážitkom. Omylom som nastúpila namiesto do priamej linky do turistického autobusu. Nakoniec to bolo to najlepšie, čo sa mi v prvých 3 týždňoch stalo! Cesta na hotel sice trvala o pár hodín dlhšie, ale bolo to na úkor zastávok na vodopádoch Seljalandfoss (popod ktorý sa dá prejsť) a Skógafoss, ktorý je jedným z najveľkolepejších vodopádov. A potom som spadla do pracovného kolobehu, z ktorého sa mi nepodarilo zo začiatku vďaka nedostatku personálu a začiatku turistickej sezóny vymaniť. Napokon som si však našla čas na rôzne výlety po okolí.



Sightseeing pre turistov 

 

     Kto zavíta na juh Islandu, určite navštívi skalný útvar Dyrhólaey. Je to jedno z najkrajších miest, len návštevníci sú často až tak uchvátení, že ďalej ani nedôjdu. Určite doporučím prechádzku po čiernej lávovej pláži a zaujímavé pohľady na Dyrholaey sú i z pláže, kde začínajú morské túry na hybridnom vozidle Amfibia tours. Ďalší známy skalný útvar je vo Víku na pláži. Pozostatky skalných zubov, ktoré trčia z oceánu a sú spomienkou na niekdajšie chŕlenie lávy.

 

Ľadovcové túry

 

     Ďalšou veľkou atrakciou juhu Islandu sú ľadovce. Nečudo, veď nie nadarmo sa Islandu hovorí krajina ohňa a ľadu. Vatnajokull, pod ktorým drieme činná sopka, je najväčší Európsky ľadovec. Pred mnohými rokmi, keď sopka pod ním vybuchla, zmietla všetky mosty v delte rieky, ktorá z ľadovca tečie. Ja som sa bola niekoľkokrát prejsť po ľadovci Myrdalsjokull, presnejšie po časti Solheimajokull, ku ktorému vedie spevnená cesta. Islandské ľadovce majú úplne inú tvár ako kontinentálne, Európske. Pripomínajú skôr uhoľnú kotolňu s rôznymi hŕbami a kopami čierneho popola. Tradičné trhliny tam tiež nenájdete. Skôr sú tam rôzne lievikovité prepadliny, kadiaľ steka voda do riek tečúcich popod ľadovec.

Okolité zákutia

 

     Tým, že som na juhu strávila vyše dvoch mesiacov, podarilo sa mi objaciť a vidieť i rôzne iné zákutia, o ktorých bežný turista nemá ani šajnu, a nenájdete ich ani v turistických sprievodcoch. Priamo v blízkom okolí Víku musím doporučiť prechádzku na vrch útesu Garðar nad Víkom. Okrem výhľdu na celé okolie tam sídlia kolóny papuchálkov. Tých sice uvidíte i pri Dyrhólaey, len je otázka, či sa cez tých japonských turistov s makro objektívmi k ním vôbec prebojujete. Z druhej strany tohto útesu vedie cesta na pláž k osemuholníkovým skalným útvarom Reynisfjara. Ja som si obľúbila túru na kopec priamo nad hotelom- Búrfell. Bol z neho krásny výhľad na okolité údolia a ľadovce. Okrem farmárskych ciest k úpätiu kopca nahor však žiadna cesta nevedie- skrátka rovno za nosom sa treba štverať po strmých lúkach sopečného trojvrcholu. Tiež som sa bola prejsť údolím nad farmou Giljur (na ceste medzi Dyrholaey a Víkom). Nad farmou na kopci sa otvoria krásne výhľady na vodopády a zelené údolia.

Kupalisko pod Eyjafjallajokulom
     Na západ od Víku, pár kilometrov za vodopádom Skógar doporučím krátku zachádzku na farmu Seljavellir. Tam treba odstaviť auto a pokračovať asi 10 minút peši chodníkom smerom do údolia, pod ľadovec Eyjafjallajokull. Tak sa ukrýva starý termálny bazén so šatňami na prezlečenie. Termálna voda doň steká po strmých skalách. Určite je to príjemnejšie kúpanie ako na Islandských komerčných kúpaliskách. I keď samozrejme počula som na ne chvály, ja však skôr vyhľadávam takéto zákutia a tak som nakoniec v žiadnom ani nebola.

Diera v skalnej stene
Rescue house
     Zaujímavé miesto je tiež na východ od Víku. Hjorleifshofði. Na vrchu kopca je pamätník a cestou sa ide okolo základov starých fárm. Keď si obídete túto horu až na pláž, nájdete v kopci rôzne diery v skalách. Tiež je tam rescue house, ktorých je po celom islande nespočetné množstvo. Sú voľne prístupné, nemalo by sa v nich však prespávať. Slúžia na pomoc a prístrešok pre rybárov zblúdilých na mori, alebo v horách ak by Vás zastihlo zlé počasie. Stav týchto domčekov však bohužiaľ zodpovedá dosť dobrému využívaniu i na iné účely.


Stopom okolo Islandu

 

 
     Asi v polovičke leta som sa rozhodla urobiť si výlet na sever na Mývatn, kde boli moji kamaráti z Oravy. Navyše som potrebovala okrem Polštiny počuť i nejakú inú reč. Ako dopravný prostriedok som si tentokrát zvolila stopovanie. A tak som si jedno rano so zbaleným batohom vykračovala smer neznámo... Nevedela som, či sa mi vôbec v ten deň podarí dôjsť až do cieľa, bolo to vyše 700 km, sice cez hlavnú ale aj tak veľmi kľukatú cestu. Napokon som však vo večerných hodinách úspešne dorazila do cieľa. Dokonca ma väčšinu cesty zobral rodený Islanďan, ktorý mi cestou zastal a ukázal každé pekné miesto jeho domoviny. Cestou tam mi tiež zastal typ, ktorý vyzeral ako člen kapely Prodigy. Tak som sa na chvíľu i zľakla a rozmýšľala, či nastúpiť či nie. Nakoniec však vysvitlo, že to bol Angličan, ktorý robí na Islande už 20 rokov klauna! No vzhľadom na môj názor o nudných Angličanoch, tento klaun ten názor úplne vyvrátil! Už dlho som sa tak nenasmiala! Cestou naspäť sa mi tiež podarilo dostať za deň. To sa mi tiež podaril zaujimávý stop. Potrebovala som sa dostať cez hory k Atlantiku, ale nič nešlo. A zrazu sa začala vynárať nejaká veľká dodávka. Tak som ju stopla. No až keď to zastavilo, tak som zistila, že som si stopla veľký terénny domiešavač betónu! Tak niekto sa cez Island prepravuje na 4x4, ja na betónovom domiešavači. :-)




     Na okružnej ceste doporučím zastaviť sa pozrieť kaňon Fjadra cca 65 km východne od Víku. Príjemné miesto na oddych a fotogenické slalné útvary sú asi 15 km ďalej po ceste č.1- Dverghamrar. Pod ľadovcom Vatnajokull je národný park Skaftafell, ktorý je ideálny na turistiku. Pokračovaním hlavnou cestou ďalej, pod ľadovcom uvidíte i jednu z najväčších atrakcií Icelagoon. Jazero, do ktorého z jednej strany ústi ľadovec Vatnajokull a na druhej strane je spojené s oceánom. Večer a nadránom tam dokonca zvyknú plávať divoké tulene! Ak máte radi hory a more, tak Vás isto uchváti pobrežie východných Islandských fjordov. Hory, ktoré pripomínajú pyramídy, či Dolomity. No nestačíte sa obzerať a fotiť. Posledný úsek pred Mývatnom budete mať pocit, že ste opustili planétu Zem a dostali sa v lepšom prípade len na Mars! Krajina začne pripomínať najprv nejakú púšť ako v Afganistane a potom sa zjavia bublajúce a dymiace kotle, stále tuhnúca láva zo sopky a zelene baby vulcanos. Stačí sa len niekam vybrať na prechádzku a nebudete vedieť, na akej planéte sa nachádzate. V tejto lokalite je i trhlina medzi kontinentom Eurázia a Amerika. Cez trhlinu tečie sopečná rieka s cca 50st C. Podarilo sa nám nájsť miesto v trhline, kde sa domáci chodia do tejto trhliny kúpať. No nebolo mi všetko jedno, keď sme v jednom mieste začali vliezať do trhliny, kde bola len jedna spriečená doska. Ale tak neukážem pred inými strach predsa! V spodnej časti bolo urobené malé mólo na prezliekanie a schodíky do azúrovomodrej vody! Toto bol asi ten najväčší zážitok.
 


Treky vo vnútrozemí 

 

     Na konci môjho Islandského pobytu prišiel za mnou môj niekdajší priateľ a tak sme sa rozhodli spolu prejsť i nejaké náročnejšie túry. Po niekoľkých dňoch cestovaní a túlaní sa ešte po juhu sme sa vybrali na prechod Skogar- Thosmork. Keďže jediné info, čo som k tomu našla bolo v mojom sprievodcovi, tak som si povedala, že to bude stredne ťažká túra tak na pár hodín. No len keď sme nešli dojsť do najvyššieho bodu a nie a nie začať klesať do údolia, uvedomili sme si, že to bude asi na dlhšie. Ešte že sme začali skoro a mali sme dosť času. Sily sme niekde museli nájsť. Keď sme konečne asi po 12 hodinách v plnej kempovacej náloži na chrbte dorazili do kempu v Thosmorku, mali sme za sebou 35 km túru cez hory s  prevýšením vyše 1000 m. Bola to však krásna túra, kde sme zažili zelené lúky, prechod cez pustinu ako na mesiaci medzi dvoma ľadovcami a zostup do zvláštnej doliny, ktorá sa rozprestiera medzi troma ľadovcami. Pre tých, ktorí by si to chceli prejsť spomeniem, že cca na pol ceste sú dve voľne prístupné turistické chatky, kde sa dá prespať a rozdeliť túru na dva dni.
 

      Druhý deň sme sa presunuli do oblasti Landmanalaugar. Tentokrát sme presun realizovali terénnym autobusom. A keď sme videli akú rieku autobus prebrodil, tak sme len nechápavo krútili hlavami. V Landmanalaugari sme však nemali šťastie na počasie a tak sme prešli len okolie pomedzi sopečné potôčiky a lávové kotle. Vyzera to tam ako v rozprávke. Zelené lúky pod dúhovými horami. Napriek nepríjemnému sychravému počasiu spríjemnil pobyt termálny potok, kde sa dá okúpať v horúcej vode.


 

 

Mestá

 

     Prešla som si obe mestá Reykjavik i Akureyri. Musím povedať, že ako úchvatne pôsobí na človeka Islandská príroda, tak na druhej strane tak neúchvatne pôsobia mestá. Túto informáciu by som asi uzavrela tak, že ak pôjdete na Island, tak určite nie kvôli nim.

Pár rád, alebo čo sa inde nehodilo

 

Fronta prichádzajúca od Atlantiku
     Ešte musím podotknúť, že Island nie je určite vhodný pre každého. Ak si svoju dovolenku na Islande predstavujete ako slnečný týždeň či dva s 25 stupňami a kúpaním sa v termálnej vode, tak si to radšej rozmyslite. Pravdou je, že môžete mať šťastie vychytať zrovna periodu krásnych teplých 3-4 dní. Tým teplých myslím 20-22 st C. I v lete je totiž na Islande len okolo 10-15 st C. Vďaka Golfskému prúdu tu však nemáte až taký pocit chladu. Nič to však nebude meniť na tom, že na Island si určite treba zbaliť nepremokavé oblečenie a topánky. Ak môžem z pozorovania doporučiť (pokiaľ zrovna nepríde dažďová fronta na pár dní) tak väčšinou bolo krásne počasie ráno a navečer a cez poludnie zvyklo na pár hodín spŕchnuť. Stačí si trošku naplánovať program podľa počasia a dať si na vzor južanov siestu cez obed a večer behať po výletoch. V lete tam je skoro stále vidno.



     Čo je navyše dosť príjemné pre stredoeurópanov je, že tam nie je skoro žiadna kriminalita. V pohode sme si nechávali odomknuté auto či veci na zadnej sedačke. Samozrejme v mestách by som sa na to až tak nespoliehala. Čo sa týka ciest, tie vo vnútrozemí sú len štrkové a sú prístupné väčšinou len od polovičky júla. Na dopravu do vnútrozemia sú potrebné terénne vozidlá.



     Z kuchyne samozrejme niet nad tradičného Islandského lososa, ktorého fakt vedia pripraviť. Tiež si pochutnáte na výbornej jahňacine. Na severe varia ešte jedlo v zemi, toto som tu však nevyskúšala.

     No skrátka pre mňa zasľúbená zem! (v lete )

Kompletné fotogalérie 


South Iceland
IS- Vik&Dyrholaey
IS- Myvatn trip
IS- Trips in two
Icelandic wedding

Mapa Islandu



View Island tips in a larger map

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára