Roadtrip po Nórsku
Pri písaní rôznych cestopisov do tohto blogu som si uvedomila, že síce som strávila dokopy vyše pol roka života v Nórsku, ale poriadne som ho ešte nevidela. Je pravda, že Nórsko je obrovské a má toľko krásnych miest, že ešte stále nemôžem povedať, že by som videla všetko, ale aj tak som získala pocit, že musím niečo dohnať. Navyše na mojej mape cieľov viselo niekoľko miest a štítov, ktoré som v tejto krajine chcela ešte v tomto živote vidieť a zdolať. (áno, píšem v minulom čase, lebo práve teraz, keď sa k tomu vraciam môžem už pyšne len konštatovať: splnené a zdolané :-) Ale poďme pekne po poriadku...
(Ne)Stíhačka na trajekt
Hneď na začiatok sme sa trochu prepočítali s rezervou na trajekt (len 2 hodiny). Že v sobotu ráno predsa nemôžu byť na Nemeckých diaľniciach zápchy. Môžu. A hooodne. Našťastie moji anjeli strážni fungovali a tak sme vždy včas uhli a dali si sightseeing Nemeckým vidiekom ako bonus. 4 rôzne zápchy na pol dňa, to je vcelku dobrá štatistika a tak som posledné hodiny tŕpla, aby sme vôbec stihli trajekt a hlavne aby už žiadna ďalšia zápcha nebola. Nakoniec sme naň ešte i hodinu čakali. Na trajekte sa na nás nalepila tradičná česká rodinka, ktorej sme sa nemohli celú cestu striasť (ešteže šli len do Kodane!). My sme potom cez most Dánsko- Švédsko prešli do Škandinávie a našli si prvú benzinku v Malmo, kde sme úspešne zvládli navariť si prvý wifon :-D Potom sme si cestou ďalej vyhliadli pekné odpočívadlo aby sme sa aspoň trochu vyspali po celom dni za volantom.Multikulturálne stretnutie v Osle
Ráno sme vyrazili ďalej na sever. Cieľom bolo Oslo. Keď sme dorazili ku kamarátke Marii, mali už nejakú návštevu z Kenye! A tak sme po krátkej prechádzke v centre Osla, prevezení sa Nórskou lodnou MHD pomedzi ostrovy opäť zakotvili u Marie doma pri večeri, kde sa stretli národnosti: Nórsko, Kenya, Slovensko, Česko :-)Usmoklený Telemark
Prvý deň po vyrazení na západ sme na počasie teda moc nevychytali. Pršalo a pršalo a pršalo čím ďalej tým viac. Cestou sme sa zastavili pozrieť Heddal Stavkyrke, známy drevený kostol na juhu. Odtiaľ bol cieľ Ullfoss a Voringefoss, kde je známy Telemarský kanál. Nejak mi predtým ušla informácia, že je ešte stále funkčný a tak som skoro spadla z nôh, keď sa zrazu zjavila výletná loď a zamierila si to priamo cezeň! No aspoň sme mali prvý nečakaný úžasný zážitok! No a keďže za počasie moc nezlepšovalo, tak sme sa nakoniec rozhodli, že prvú noc zastaneme ešte pod strechou a zakotvili v krásnej Nórskej chatičke v Raulande.Útek na fjordy
(Hardangerfjord)
Ráno sme vyrazili na fjordy, kde hlásili lepšie počasie. Cestou nás však ešte nečakane zdržalo údolie Roldal, kde sme prechádzali krásnou horskou cestou. Samozrejme cestou do Oddy sme sa nevyhli ani turistickej atrakcii Latefossen, vodopády, ktoré sa hrnú priamo nad cestu! Pôvodný plán, túra na Trolltungu, nevyšiel a tak sme si vybrali náhradnú prechádzku do doliny k jazeru Fossasete pod ladovcom Folgefonna. Počasie krásne, priam letné teploty, tak sme dali kúpačku. Trošku nás zmrazila tá ľadová voda, ale inak super. Večer sme zakotvili pri odpočívadle za Espe priamo pri Hardangerfjorde.
Po stopách civilizácie v Nórsku
(Bergen)
No a aby sme nemali hneď po dvoch dňoch strávených v Nórskej prírode šok, tak sme sa vybrali navštíviť mestá. Najprv ešte drobná zachádzka na Voringfossen. Tu to od mesta vážne nemalo ďaleko i keď to bol len vodopád. Davy turistov a dokonca dosť agresívni parkovčíci! No to sa len tak v Nórsku nevidí. Cestou do Bergenu sme sa ešte zastavili v Dale, kde som si bola dohodnúť odber vlny pre Divonu :-) a poobede som si pospomínala na staré dobré študentské časy, keď som sa ešte túlala po Bergene. Tentokrát to bola len krátka zastávka s cieľom pozrieť si centrum a dať si rybky na rybom trhu v centre a naspäť do Vossu, kde sme sa utáborili priamo pri jazere. (Zákaz kempovania sme akože prehliadli- už bolo dosť neskoro hľadať niečo ďalšie :-) Aspoň sme sa boli v noci kúpať.
Cez Auraldsfjord za snehom (Snowroad)
Ďalší deň sme sa rozhodli trochu spomaliť a trošku sa pomotať po zákutiach Aurlandsfjordu. Tak sme si zašli do malej dedinky Naeroy, kde sme sa napásli malinami pri ceste. Trajekty tam jazdili jedna radosť! Potom ďalšia zátoka fjordu a dedinka Undredal, kde vraj žije 500 kôz. Tie sme však stretli až cestou naspäť. No a samozrejme sme sa nevyhli ani známym turistickým destináciám ako Flam a známa železnica Flambahna. A odtiaľ sme vyrazili za snehom z Auralndu cez Snow road. Tu sa núka mraky krásnych výhľadov na celý fjord a potom sa prechádza horskou krajinou s jazerami a snehovými pláňami. človek ani nemé pocit, že je august. Smerom na Ardal sme si potom našli miestečko na spanie pri Ardalfjorde. Ešte musím spomenúť, že za posledné dva dni sme prešli toľko tunelov, že klobúk dolu pred pánmi inžiniermi čo projektovali cesty medzi Bergenom a Leardalom. Je tu i najdlhší tunel Európy (tuším 33km), tomu sme sa ale vyhli a išli radšej spomínanou snowroad. 
Rybačka pod ľadovcom
(Jostedalsbreen- najväčsí Európsky kontinentálny ľadovec)
Ráno sme sa prepravili trajektom na druhý breh fjordu, kde nás čakala cesta popod najväčší Európsky kontinentálny ľadovec Jostedalsbreen. Najprv sme sa však zastavili v dedinke Kaupanger, kde sme náhodou objavili múzeum starých vikingských lodí. Potom sme sa prešli po Sogndale a okolitých lúkach a zastavili sa vo Fjearlande, kde mali obrovský obchod so starými knihami a LPčkami. Celý deň sme obchádzali ľadovec z jeho západnej časti a tak sme mali výhľady na rôzne jeho splazy. Na záver sme sa ešte previezli do Briksdalu, kde je jeden z najznámejších splazov ľadovca. Pod ľadovcom sme zas dali večernú hygienu v jazere v údolí pod ľadovcom (dokonca som odvážne urobila pár záberov :-D). Večer sme sa rozhodli zakotviť na okraji Oldenu, kde sme sa rozhodli skúsiť prvý krát šťastie s chytaním rýb. Úspešne sme utrhli obidve návnady čo sme mali a tak nezostávala iná záchrana oko Liptovské domáce klovásky v ohni. Z útulného miesta nás však prišiel vyhodiť nejaký pán v panike, že tam nemáme čo hľadať (no raz sa to muselo stať :-) A tak sme sa zbalili a presunuli o pár km ďalej na ďalšie odpočívadlo.
Geiranger fjord
Plavková túra na Trollveggen, kúpačka v Isfjorde a Atlantic road
A ďalšie gýčové ráno a deň pred nami. Ani ma nebavilo fotiť to nebo bez jediného mráčika. Skoro ráno sme sa teda zbalili a vyrazili na túru na Trollveggen, čo je najväčšia stena v Európe - 5 km široká. Náš český sprievodca písal 2 hodiny hore, Nóri na parkovisku 2,5 hod. Nóri mali pravdu! Najprv cesta vedie cez traverz od parkoviska, potom stupák cez lúku popri vodopáde. Ďalej nás čakal prechod cez skalné pláne popri jazere a cez veľké nahádzané balvany strmá cesta na vrchné pláne. Odtiaľ už len dlhý traverz snehovým poľom a krátky výstup do sedla a zrazu obrovská stena s výhľadom na údolie rieky Rauma. Bolo tak teplo, že som sa hore opaľovala. Dokonca všetky turistky, čo sme cestou dole stretali už zahájili podprsenkový a plavkový výstup na Trollveggen. A takto som v ten deň inšpirovala nórsku turistickú módu na Trolleggen.e :-D Dole nás však čakal mierny šok v masách ľudí a preplnenom parkovisku! Takže zas rýchly únik cez Trollstigen- najstrmšiu cestu v Nórsku. Kým bolo pekne, rozhodli sme sa ešte si pozrieť Atlantic road. Ale predsa sme ešte využili krásneho počasia na kúpanie sa v Isfjorde cestou. Áno, bol ľadový, nečakane. Na záver krásneho dňa ešte zlatý klinec programu- už spomínaná Atlantic road a druhý (stále neuspešný) pokus o rybárčenie.Túra Trollveggen:
Prevýšenie: 600m (Parkovisko- 830m.n.m, 1400m.n.m sedlo)
Čas: 2,5 hod hore, 2 hod dole
Alesund a cesta za slnkom s rybami
Ráno to bolo dosť tvrdé prebudenie do sychravého a zabedneného dňa. Hneď ako som vyliezla zo stanu na mňa zaútočilo snáď tisíc pieskových mušiek. Takže som sa prebrala tak rýchlo ako už dlho nie a nasledoval rýchly únik, všetko nahádzať do auta a rýchlo preč. Este som stihla vystriekať polovičku repelentu v aute... No takto rýchlo sme ešte doteraz nevyrazili. Raňajky sme si dali benzinkové, skontrolovali predpoveď počasia a keďže tá hovorila, čím južnejšie, tým lepšie počasie, tak sme sa hneď pobrali trajektom do Alesundu, Nórskych Benátok. Centrum mesta a prístav sú vážne krásne ale tá známa vyhliadka na mesto je z toho všetkého asi naj! Ten nekonečný výstup hore stovkami schodov stál fakt za to! No a keďže sme neboli stále spokojní s počasím, vybrali sme sa ešte južnejšie do Orsty a Voldy. Tu nás už vítali slnečné lúče a tak sme si našli jazierko na kúpanie a vybrali miesto pri fjorde, kde by sme skúsili posledný krát rybačku. A vyšla! Normálne sme chytili tresku! Ako sa hovorí do tretice všetko dobré! No potom až prišiel problém - zabiť a vypitvať! Ešteže tam nebola sloboda zvierat. Ale tak čo, hlad je mrcha! Nakoniec po hodine trápenia sa, rybka skončila úspešne na grile a v lačných žalúdkoch. Toto miesto sa mi zo všetkých páčilo asi najviac. Asi i pre to, že sme tam boli jediní a bolo to najďalej od hlavných ťahov.
Horskými cestami
(Volda, Orsta)
Po stopách Fritt Villt!
(Leirvasbu, Kyrkja 2032 m.n.m)
Šťastie na počasie nás stále neopúšťa a tak sme sa vybrali na túru po stopách nórskeho hororu Fritt Vilt- do doliny Leirdalen. Prvá zastávka v doline a prvá túra bola na ľadovec Storbreen, kde sme sa dostali až na jeho čelo. Potom sme sa odviezli až na Leirvasbu, kde sa odohrával spomínaný horor a odtiaľ som si vymyslela ako bonus túru na Kyrkju. Môj odhad bol 2-3 hodiny. Napriek tomu, že sme vcelku leteli to trvalo 3 hodiny. A aj tak sme to otočili tesne pod vrcholom (5 výškových metrov). Nejak sme podcenili zásoby vody a už nezostávala ani kvapka a kombinácia miernych závratov z nedostatku vody a lezeckého terénu so zrázmi vyše 300m po dvoch stranách mi neprišla moc bezpečná. Tak som sa rozhodla radšej neprovokovať mojich anjelov strážnych, veď už ma neraz vytiahli z nepríjemných pazúrov... Cestou dole sme sa rozhodli využiť skratku opačnou stranou jazera. Pod známym heslom "skratka bola síce dlhšia ale o to náročnejšia" sme sa nejak doplazili naspäť na Leirvasbu a vrhla som sa hneď na pivo a bolo mi vcelku jedno že stálo 200kč! Aspoň sme vedeli, že večer nemusíme riešiť spanie a že nás stále čaká mäkká posteľ v Skjaku.
Túra Storbreen
Prevýšenie: 230 m (1150 m.n.m Parkovisko)
Čas: 1hod hore, 40 min dole
Vzdialenosť: 4,5 km (tam a späť)
Túra Kyrkja 2032 m.n.m.
Prevýšenie: 670m (1400 m.n.m Leirvasbu)
Čas: 2,5 hod hore, 2 hod dole
Vzdialenosť: 9km (tam a späť)
Návrat do Jotunheimenu
(Knutshoe 1517m.n.m)
A zas sme sa vybrali na cesty. Tentokrát už len po mne známom Jotunheimene. Zastavili sme sa pozdraviť na Hindsetri, kam som mierila zakotviť na ďalší mesiac a vybrali sa potom na túru na Knutshoe, čo bol ďalší z mojich plánov na túru počas tohro pobytu. Počasie nám opäť prialo a tak sme sa posledný krát okúpali i v horskom jazere Leirungen. Po túre sme sa previezli do Beitostolenu a potom už len naspäť do Sjodalenu na miesto Ridderspravget, kde sme sa rozhodli zakotviť na noc. Tak sme si ugrilovali špekáčky a domácu slaninku a šup do hajan. (nadmerné požitie Becherovky a ľahké ráno zámerne prekočím a pomínať nebudem :-)
Túra Knutshoe 1517m.n.m
Prevýšenie: 590m
Čas: 4,5 hod dookola
Vzdialenosť: 13km
Útočisko v Sjoa raftingu
Zastavili sme sa pozrieť kamarátku Lies v Sjoa raftingu a nakoniec sme tam i na dve noci zakotvili. Síce sme dali pokus i o nejakú túru, nakoniec sme sa však po príchode do parku Rondane len vyvalili na najbližšiu lúku a spali. Nejak to cestovanie zmohlo. Večer sme si ugrilovali večeru s rafting guidami. V sobotu sme sa teda rozhodli dokončiť nakupovanie darčekov a mojej novej bundy. Takže sme sa vrátili do Lomu a len tak sa tam motali. Ešte šťastie, že sme sa rozhodli zostať v kempe, lebo po rannej prietrži sme mali v stane jazero. Najprv som myslela, že sa len zle napla celta, avšak večer keď sme zaľahli a začalo znova liať som zrazu začula kvapkanie a zistila, že holt v najviac namáhaných častiach povolilo lepidlo na celte a pri lejaku preteká. Našťastie nás zachránila Lies a vybavila nám na prespanie típí.
Ako v lete na skokanských mostíkoch...
A bol tu posledný cestovateľský deň. Ušlo to ako voda! Cestou na letisko nás ešte čakala zastávka v Lillehameri, kde sme sa prešli pod mostíky. Čas viac nedovolil i keď toto bola zas ukážková slnečná nedeľa. Ja som potom dorazila naspäť do Osla za kamarátkou Marie, s ktorou sme sa nasledujúci deň mali vybrať na trek Hytte til Hytte do Jotunheimenu. Tak som si užila krásne slnečné poobedie na terase v Osle.
Bilancia výletu:
Čo dodať na záver? Snáď len že všetko vyšlo presne tak, snáď ešte i lešpie ako som chcela. Z plánov, čo som chcela som uskutočnila:
- prejsť si poriadne oblasť fjordov (prešli sme Hardangerfjord, Sognefjord, Nordfjord)
- vidieť Geiranger za pekného počasia (v ten deň bol plech- ako by Julo povedau :-)
- vyjsť na Trollveggen (opäť plech a plavková teplota)
- vidieť Trollstiggen za pekného počacia (plech, plech)
- výjsť na Kyrkju (beriem za splnené, tých pár metrov mi za to nestálo)
- vyjsť na Knutshoe (krásne počasie a ako bonus kúpanie)
Kompletné fotogalérie
View Norway Fjorden roadtrip in a larger map
mozem sa opytat, kedy ste tam boli? rocne obdobie alebo mesiac? lebo chystame sa a bola by som rada, ak by sme mali take pocko, ako vy :))) nadherne
OdpovedaťOdstrániťBoli sme zaciatkom augusta, dva tyzdne road trip a tyzden potom trek. Pocasie v Norsku je ale nevyspytatelne. Zazila som tam i cely jul dazd... My sme mali skor stastie a prsalo len 4 dni i to nie cele. Treba kontrolovat pocasie (yr.no) tam sa da najst i konkretne dedinky. Totiz niekedy staci ist na opacny koniec udolia a mate po dazdi a slnecno :-)
Odstrániť