Cesta na Lofoty

     O Lofotách som sa dozvedela pri mojej prvej návšteve Nórska a hneď som vedela, že sa tam chcem ísť raz pozrieť. Asi rok a pol na to sa mi to i podarilo. Jarný výlet na Lofoty bol môj ďalší splnený sen. Je tomu už však pár rokov, čo som tam bola a tak som sa na mnohé veci musela rozpomínať v mápách a fotkách. Ostrovy s malými rybárskymi osadami, nad ktorými sa čnejú 1000 m vysoké hory. Všade tu  sušia ryby na drevených konštrukciách a tak je rybacinu cítiť široko ďaleko. Ale i toto dopĺňa tradičnú Lofotskú atmosféru. 

Jar za severným polárnym kruhom

     Už je to nejaký ten piatok, čo som týmto krajom prešla, preto tu nenájdete toľko detailov a tipov. Za tie roky som rada, že som si spomenula aspoň na trasu. Totiž vtedy som ešte nemala až taký vymakaný systém v dokumentovaní cestovania a plánov.

Cesta cez Nordland

Ferdo na ceste za S polárnym kruhom

     Počas zimy strávenej v Jotunheimene som sa začala pohrávať s myšlienkou splniť si jeden sen- Lofoty. Keď som už mala so sebou auto, zostavalo už "len" 1 000 km kľukatými cestičkami do Bodo, na trajekt. A tak sme sa nakoniec na jar vybrali na sever. Vyrážali sme na noc, takže skoro polovicu cesty sme išli potme. Prvé väčšie zážitky zo severu boli, keď sme prekročili severný polárny kruh v Nordlande. Tam este vcelku kvalitne rozfukovalo čerstvý sneh. A hneď ako sme vyšli z chumelice nás privítali zelené slnkom zaliate fjordy pri mestečku Rognan. Potom už len kúsok na trajekt v Bodo smer Moskenes.

Lofoty

     Môj cieľ bol polyžovať nejaké hory na Lofotách, lenže s počasím v tejto oblasti si človek moc nenavyberá. Navyše na lyžovanie bolo už skoro neskoro (začiatok apríla) a na turistiku zas príliš skoro. Tak sa z toho stal nakoniec taký hybridný výlet spojením krátkych túr a prechádzok s trochou lyžovania, sightseeingu a spoznávania.

     I napriek počasiu a ročnému obdobiu sme sa rozhodli, že ubytovanie zvolime formou stanu v kempe. Jeden sme mali doporučený v Rambergu. Nakoniec, keďže sme boli sami v celom kempe sme si ustlali v spoločenskej miestnosti pri jedálni, čo bolo v prízemí rodinného domu a patrilo to k vybaveniu kempu. Toto bol teda úplný luxus, lebo už som sa pripravovala na nočné mrazy v stane. Potom sme ešte využili kemp Sandvika v Kabelvagu pri Svolvaeri. Tu sme už však šťastie na taký luxus nemali. Ale keďže cez deň prišla nejaká víchrica našli sme aspoň otvorenú zazimovanú kuchyňu, kde sme mali aspoň závetrie. Prikúrili sme si sporákmi, takže bolo nakoniec celkom príjemne teplo, len keď sme si lahli na tú nezaizolovanú podlahu (i cez tie thermomatky) bola taká kosa, že som myslela, že mi nos odpadne! Potom sme ešte spali v jednom kempe cestou pobrežím do národného parku Rago, avšak na názov hotelového komplexu, kde mali kemp si už nespomeniem. Viem len, že nám to poradili v informáciách v Narviku a že to bolo až za trajektom.

     Už samotný príchod trajektom na Lofoty bol úchvatný. Zrazu sa z mora vynorili 1 000m vysoké hory a steny. Cesta trajektom do Moskenes stála určite za to! V tejto lokalite sú i tradičné rozprávkové rybárske osady ako osada A, Sorvagen, Moskenes, Reyne, Hamnoy. V týchto oblastiach sa okrem utešených rybárskych dediniek dajú podniknúť i nejaké pekné túry k jazerám a fjordom. Druhý deň sa nám už počasie pokazilo ale prešli sme si pobrežie medzi Neslandom a Nusfjordom a potom ešte výlet do Ballstadu. A ráno nás privítal čerstvý sneh a slniečko! Tak sme opustili kemp v Rambergu a vydali sa zas na cesty. Dokonca som aspoň jeden raz stála na lyžiach. Horu Stornappstinden sme však bohužiaľ celu nevyšli. Od mora sme videli prichádzať nejakú frontu a tak sme nad sedlom zlyžovali späť k autu. Zastavili sme sa i na známej pláži pre surferov- Unnstad a prešli sme sa cez vikingské múzeum Lofotr. A vtedy nás dohnala tá fronta. Musím povedzť, že ešte šťastie, že sme mali dosť súdnosti a nehnali sa až na vrch. V "Lofotských Benátkach" Henningsvaer som si dokonca kúpila dve čapice od tradičnej lokálnej značky Haddock. Pri večernej prechádzke pobrežiami Svolvaeru sme natrafili na starý vojenský bunker. Vcelku dobý labyrint teda.

Rago

     Najdivokejší národný park v Nórsku. Keď prechádzate okolitou krajinou a lesmi čakáte, že na Vás vyskočí dinosaurus. Asi toto som sa dočítala o tomto parku v sprievodcovi. A hneď som tam musela ísť! Akurát, že väčšina turistov tam chodí v lete, lokálni Nóri v zime a my sme si vybrali medziobdobie. Nikde som nevedela nájsť žiadnu mapu parku ani vyznačených ciest. Jediné, čo som sa dočítala, že je tam okružná cesta, väčšinou idú turisti okruh za dva dni s tým že prespia na voľne prístupnej chatke pri vodopáde. K chatke Storskoghytta je to z parkoviska cca 3 hodiny, dokončenie okruhu druhou stranou od chatky plus 6 hodín. Vedú tu i cesty na Švédsku stranu NP, cez Nórsku je len tento okruh. Mapa je aspoň na začiatku nástupu, takže si to môžete naštudovať pred cestou. Dobrý detailný popis cesty som mala v českom sprievodcovi Hory Skandinávie z nakladateľstva Mirago.

     Takže hrubú predstavu som mala, chýbala mapa. Tú som si naštudovala na parkovisku. Turistická pomôcka: snežnice. Bez tých by sme v tejto hodine sotva urobili krok od auta. I so snežnicami sme sa koľkokrát prebárali až po pás. Asi najnepríjemnejší bol prechod cez stále zasneženú kaskádovitú riečku. Tam človek vážne nevidel a nevedel, kde je to podmyté. Našťastie sme to prešli bez ujmy na zdraví. Cesta bola značená bodkami na stromoch. Vďaka sťaženým snehovým podmienkam nám však trvala 5 hodín ku chate. Už sme pomaly rozmýšľali nad návratom, keď sa zrazu zjavila chatka! Fakt krásna, príjemná, útulná, vybavená. No v tej chvíli sa zdala ako fatamorgána. Vykúrená bola s pár polienkami za hodinku! Druhý deň sme našli stopy nejakého miestneho medveďoidného tvora. No, aspoň sme tam neboli sami :-). Prešli sme si okolie vodopádu čo vyteká priamo z jazera nad chatkou a pobrali sa naspäť tou istou cestou. Tentokrát vďaka nočným mrazom sa šlo dole rýchlo, bez prebárania. 

Čo dodať?

Môj nový kamoš- Lof

     Výlet na sever bol splnením môjho sna. Bol však na môj vkus moc krátky a rýchly, takže sa stal základom na ďalší sen: Vrátiť sa na sever a prejsť si i okolité zákutia. Tentokrát by som tam už nešla na lyže. Predsa len v zime je počasie dosť nestabilné, síce lyžovačka super, ale vďaka obrovskej vzdialenosti, kým tam človek dôjde je asi vhodnejšie iné ročné obdobie. V lete sú zas cesty plné turistov, takže môj najbližží výlet na Lofoty bude v máji roku 20XX.

Kompletná fotogaléria

 

N- North Trip to Lofoten & Rago

 

Mapa Lofot

 

View Lofoten in a larger map